utorok 1. januára 2013

Girolamo Cardano (1501–1576)

Girolamo Cardano (Pavia, 24. september 1501–Rím, 20. september 1576), renesančný filozof a lekár, venoval možstvo prác rozličným vedným oblastiam, počínajúc matematikou po astronómiu a astrológiu, od medicíny po prírodnú filozofiu. Vyrozprával svoj život v známej autobiografii, vrátane rozsudku smrti pre jeho prvorodeného syna, ktorý bol usvedčený z vraždy svojej ženy. Cardanovo pojednania De subtilitate rerum (O subtílnosti vecí, 1550) a De rerum varietate (O rozmanitosti vecí,1557) boli jeho najznámejšími prácami o prírodnej filozofii. Publikované v polovici šestnásteho storočia sa stali veľmi populárnymi, ale taktiež rozpútali živú kontroverziu u filozofov, ktorí boli verní striktnej aristotelovskej ortodoxii ako aj u cirkevných kritikov.
Tieto dve práce boli plnoprávne encyklopédie, v ktorých autor popísal všetky možné aspekty reality s nenásytnou zvedavosťou a obdivom, kladúc zvláštny dôraz na najvzácnejšie a nezvyčajné javy. Cardano veril, že rarity sa musia vyšetrovať s jemnosťou, aby sa tak obsiahli spojitosti, analógie a príbuznosti medzi rozličnými časťami sveta, ktoré sú navzájom prepojené podobne ako časti ľudského tela. Cardano sa veľmi zaujímal o rôzne druhy umenia veštenia, ako napríklad geomantia, chiromantia, fyziognómia a metoposkopia a o zriedkavé a zvláštne prírodné fakty, ako podivuhodné uzdravenia, očarovania, orákulá, sny a zjavenia “príšer”. Považoval nezvyčajné udalosti za znaky a ostenta (zlé znamenia). Kométy, záplavy a narodenia monštruóznych zvierat symbolizovali a predznamenávali špecifické udalosti v ľudskom svete ako napr. vojny, epidémie alebo smrť vládcov, kniežat.
V Cardanovom myslení hrala centrálnu úlohu astrológia. Chcel očistiť túto disciplínu od povier arabských autorov a predstaviť ju ako súčasť prírodnej filozofie. Ptolemaiovo dielo Tetrabiblos (Matematický traktát v štyroch knihách) bol jeho preferovaný text, ku ktorému napísal obšírny komentár. Cardano súhlasil s tým, že astrológia nie je veda poskytujúca absolútnu istotu a exaktnosť ako matematika a astronómia, ale napriek tomu to nie je povera. Namiesto toho je podľa neho astrológia disciplínou dohadu zaoberajúca sa meniteľným ľudským a prírodným svetom, ktorá predkladá pravdepodobné úsudky o budúcich udalostiach v mnohom rovnakým spôsobom ako medicína, umenie navigácie alebo poľnohospodárstvo. Astrológia je založená na fyzikálnom princípe nebeských vplyvov: zatiaľčo sú patrné pri Slnku a Mesiaci pomocou analógie sa dajú pripísať všetkým iným nebeským telesám. Cardano doplnil svoje teoretické špekulácie o astrológii o veľké množstvo experimentálnych zistení publikovaním veľkého množstva rozmanitých horoskopov; niektoré odkazovali na neznámych ľudí, ďalšie na takých známych ľudí ako pápeži, vladári alebo ľudí z literatúry. Bol dostatočne smelým na to, aby napísal Ježišov horoskop. Aj keď v minulosti rôzni autori ako Albumazar (Abu-Mashar), Albertus Magnus (Albert Veľký) alebo kardinál Pierre d’Ailly sa už touto témou zaoberali, Cardanov horoskop Ježiša vyrobil veľký škandál a dal podnet k obvineniam z bezbožnosti. Vo väčšine prípadov mal Cardano tendenciu pripisovať podivuhodné udalosti prirodzeným príčinám, ale úplne nevylučoval pôsobenie démonov, hoci pripustil, že s nimi nemá žiadnu priamu skúsenosť, narozdiel od svojho otca, ktorý hovoril, že videl a aj sa rozprával s nadprirodzenými stvoreniami.
Cardano sa zhostil problému čarodejníctva zrozumiteľným a prenikavým spôsobom v De Subtilitate (kap. 18) ako aj v De Varietate (kniha 15, kap. 80). Odhalil rôzne prírodné, medicínske a sociálne faktory, ktoré prispievali k pochopeniu javu bez uchyľovania sa k akémukoľvek démonickému pôsobeniu. Takzvané čarodejnice boli väčšinou staré a chudobné ženy, ktoré žili na osamelých miestach, jediac trávu a korienky. Ako dôsledok, ich nutričné nedostatky z nich vytvorili mentálne slabé a tvrdošijné pri pridržiavaní sa reality  nemožných vecí. Stali sa ľahkou korisťou prehnaných dávok čiernej žlče a melancholických štiav. Táto patológia prispievala k ich delíriu všemohúcnosti a k ich halucináciám, v ktorých si predstavovali, že sa zúčastňujú na tancoch, oslavách a nočných letoch. Cardano nepopieral, že takzvané čarodejnice boli často bezbožné a poverčivé staré ženy a že niekedy boli dokonca nebezpečné, pretože skutočne mohli páchať hrozivé zločiny. Samozrejme však popieral to, že boli schopné vykonať činy, ktoré údajne konali s pomocou démonických síl o ktorých si nahovárali, že ich majú. Cardano spojil pôvod sabatu so zachovaním starovekých pohanských rituálov, ktoré sa stali okrajovými a utajenými kvôli prenasledovaniam a zákazom.

Použitá a odporúčaná literatúra:
Baldi, Marialuisa, and Canziani, Guido, eds. 1999. Girolamo Cardano. Le opere, le fonti, la vita. Milan: F. Angeli.
Fierz, Markus. 1983. Girolamo Cardano (1501–1576): Physician, Natural Philosopher, Mathematician, Astrologer, and Interpreter of Dreams. Translated by Helga Niman. Boston: Birkhäuser.
Grafton, Anthony. 1999. Cardano’s Cosmos: The Worlds and Works of a Renaissance Astrologer. Cambridge: Harvard University.
Kessler, Eckard, ed. 1994. Girolamo Cardano. Philosoph, Naturforscher, Arzt. Wiesbaden: Harrassowitz.
Newman, William R., and Anthony Grafton, eds. 2001. Secrets of Nature. Astrology and Alchemy in Early Modern Europe. Cambridge, MA: MIT Press.
Schütze, Ingo. 2000. Die Naturphilosophie in Girolamo Cardanos De subtilitate. Munich: W. Fink.
Shumaker, Wayne. 1982. “Girolamo Cardano’s Horoscope of Christ.” Pp. 51–90 in Renaissance Curiosa: John Dee’s Conversations with Angels, Girolamo Cardano’s Horoscope of Christ, Johannes Trithemius and Cryptography, George Dalgarno’s Universal Language. Binghamton, NY: Center for Medieval and Renaissance Studies.
Siraisi, Nancy. 1997. The Clock and the Mirror. Girolamo Cardano and Renaissance Medicine. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára