Jeden z najdramatickejších a otvorených výbuchov hnevu namierený voči zakázanej sexuálnej aktivite kléru sa nachádza v spise pod názvom Liber Gomorrhianus (Kniha Gomory), napísanom sv. Petrom Damianim okolo r. 1051. Jeho pojednanie, okolnosti, ktoré mu predchádzali a reakcia vtedajšieho pápeža naňho poskytuje neblahý náhľad do situácie, ku ktorej došlo aj v súčasnej Katolíckej Cirkvi.
Peter bol vysvätený kamaldulský mních, ktorý sa stal biskupom a neskôr kardinálom. Hoci sa považuje za prísneho moralistu a ostrého kritika kléru svojej doby, jeho pojednanie je aj napriek tomu považované historikmi za hodnoverné. Bol oddaným cirkevným reformátorom. Jednou z jeho najsilnejších a najkonzistentnejších tém bola sexuálna nemorálnosť vtedajšieho kléru a nezodpovednosť laxných predstavených, ktorí zanedbávali alebo odmietali pristúpiť k tvrdým opatreniam voči tomu. Odsúdil všetky formy homosexuálnej aktivity, obzvlášť sexuálny kontakt s mladými chlapcami ho hneval a pohoršoval.
Petrova kniha a jej obsah je jasný a vedie k pointe. Začína s výberom predstavených, ktorí pobádaní prehnanou a nemiestnou zbožnosťou, nedokážu vylúčiť sodomitov zo svojich radov (Kapitola 2). Tvrdí, že tí, oddávajúci sa "nečistým skutkom" by nemali byť vysviacaní alebo ak už boli vysvätení, mali by byť odstránení z posvätných úradov (Kapitola 3). Cíti obzvlášť opovrnutie voči kňazom, ktorí zneucťujú mužov alebo chlapcov, ktorí sa k nim prídu spovedať (Kapitola 6). Podobne odsudzuje klerikov, ktorí poskytujú sviatosť pokánia (spoveď) svojím obetiam (Kapitola 7). Odmieta kanonické pramene používané previnilcami z radov kňazov na ospravedlňovanie svojich zvráteností (Kapitoly 11 a 12). A hodnotí škody spôsobené cirkvi zločinnými klerikmi (Kapitoly 19, 20 a 21). Jeho posledná kapitola je apelom na adresu vtedy vládnúceho pápeža Leva IX., aby podnikol patričné kroky.
Pápežova odpoveď, zahrnutá v citovanom vydaní, je príkladom nečinnosti, ktorá ako sa zdá pripomína odpovede v našich vlastných časoch. Pápež pochválil Petra a dal mu za pravdu pri jeho zisteniach a odporúčaniach. Avšak značne zmäkčil nástojčivosť refomátora, že by sa malo konať rázne, aby sa vykorenili previnilci z radov kléru. Pápež rozhodol vylúčiť len tých, ktorí sa previnili opakovane a konali počas dlhšieho obdobia. Hoci Peter upriamil značnú pozornosť na dopad sexuálne sa previnilých kňazov na ich obete, pápež sa zameral len na hriešnosť kňazov a ich potrebu pokánia.
Lev IX. zomrel v r. 1054 a po ňom nasledovali traja pápeži s krátkymi obdobiami pontifikátu, pričom o žiadnom z nich sa nevie, žeby konali niečo proti sexuálnym excesom kléru. Pápež Alexander II. bol zvolený v r. 1061 a zomrel v r. 1073. Bol považovaný za silného podporovateľa reformného hnutia v cirkvi a vydal mnoho opatrení aby vykorenil korupciu v radoch klerikov, vrátane sexuálnej amorálnosti. Avšak aj napriek svojmu oficiálnemu postoju sa Alexander pokúsil potlačiť dopad Knihy o Gomore jej skonfiškovaním. Rozhnevaný Peter odpovedal účinným spôsobom pomocou odvolaní sa na spojencov na pápežskom dvore ako aj málo zahalenými hrozbami o pápežovom pravdepodobnom osude. Jeho pokusy ako sa zdá boli úspešné pretože Liber Gomorrhianus dosiahla prominentné miesto v rámci pojednaní tej doby.
Z knihy Thomas P. Doyle, Richard Sipe, Patrick J. Wall, Sex, Priests, and Secret Codes: The Catholic Church's 2,000 Year Paper Trail of Sexual Abuse, Bonus Books, 2006, 388pp., ss.34-36
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára