Sférický argument, Indoplavec a Kolumbova "Plochá doska"

"Zadebnený" Kosmas Indikopleustes podľa Dickinsona Whitea

Kosmas Indikopleustes bol scestovaný grécky kupec, samouk, ktorý žil v 6. storočí n.l. Ako čerstvý konvertita, bol presvedčený istými biblickými pasážami - z ktorých prevzal veľmi striktnú doslovnú interpretáciu - že zem bola v skutočnosti v tvare plochého obdĺžnika zhora pokrytého klenbou obsahujúcou hviezdy a planéty. Jeho motiváciou pre túto činnosť bola jeho nenávisť voči heréze "sféristov" a "protinožníkov" a rozvinul svoju teóriu vesmíru na základe tvaru Tabernákula postaveného Mojžišom na púšti. Takto, ako poukázal, Mojžiš sám nariadil aby sa zhotovil podľa vzoru viditeľného sveta. Túto svoju teóriu predstavil v knihe 'Kresťanská Topografia - Topographia Christiana'. V jej úvode píše:

'Poďme ďalej mojich čitateľov vyzvať aby preskúmali náčrt vesmíru a pohybov hviezd, ktoré sme si pripravili ako prezentáciu organickej sféry pohanov a preštudovali si jej popis poslaný zbožnému dekanovi Homologusovi, potom sú celkom kompetentní s Božou pomocou, najmä s touto knihou a zmieneným zväzkom odvrátiť sa od základu chyby pohanských teórií. Preto ak akýkoľvek kresťan vlastní tieto tri práce a je s pomocou božej milosti starostlivo vycvičený v božích písmach, bude ľahko môcť odhodiť bláznivé názory šíriteľov bájok'

Podľa Kosmasa je základňa "krabice" tvorená povrchom zeme okolo ktorej preteká oceán; na druhej strane oceána leží ďalší kontinent. Z neho vychádzajú steny, ktoré podopierajú hornú klenbu. Tento kontinent, podľa Kosmasa, je pre človeka nateraz úplne nedostupný, ale bol využívaný ako sídlo Raja a domov ľudskej rasy až do doby veľkej potopy; a odkiaľ sa plavila Noemova archa spolu s tým malým počtom zachránených až k ‘ďalšej Zemi’. Hviezdy sú potom nesené anjelmi po kružnici okolo oblohy, nad ktorou sa nachádza nebeská klenba, ktorá oddeľuje nebo od zeme tam dole.

'Všetky hviezdy boli stvorené... aby regulovali pravidelné stredanie dní a nocí, mesiacov a rokov a pohybujú sa nie celkom podľa pohybu samotných nebies, ale pôsobením istých božských bytostí, alebo fakľonosov. Boh stvoril anjelov aby mu slúžili a poveril niektorých z nich pohybovať vzduchom, iných so Slnkom, alebo Mesiacom alebo iných hviezd a zasa ďalších zhromažďovaním oblakov a pripravovaním dažďa.'

 Na severe sa zem zdvíha do vrchu v tvare zrazeného kužeľa, za ktorým sa slnko skrýva počas noci. Samotné noci sa predlžujú alebo skracujú podľa polohy Slnka, buď je blízko dlhšej základne hory alebo pri kratšom vrchole.
Väčšina kníh pozostáva z dlhého útočného chvastania sa namiereného voči Kosmasovým kritikom a ich "nezmyselnému" presvedčeniu o zemi ako guli, napriek ich prehláseniam, že sú kresťanskými veriacimi. V knihe ten istý Kosmas píše:

'Stratťe sa, Ó vy mudrlanti! Tárate bezcenné nezmysly, a naučte sa i keď je to neskoro nasledovať božské orákulá a nie vaše vlastné nepodložené báchorky. Nože, povedzte nám ako si môžete myslieť, že stálice sa pohybujú v opačnom smere vzhľadom k vesmíru. Je tento pohyb len ich alebo tej sféry v ktorej sú umiestnené? Potom teda ak je ich, ako môžu putovať po nerovnakých obežných dráhach za rovnaký čas? Ale kto si dokáže predstaviť väčšiu absurdnosť než je táto? Takže robia všetko čo vedia, aby ich nikto neprekonal v ich opovážlivosti---alebo skôr, trúfam si povedať, v bezbožnosti, keďže sa nehanbia zastávať názor, že existujú ľudia, ktorí žijú na spodnom povrchu Zeme. Čo potom ak sa ich niekto spýta a povie: Je teda Slnko bez účelu unášané pod zem? tieto absurdné osoby budú, poháňaní falošnosťou momentu, bez rozmyslu, odpovedať, že u Protinožcov jestvujú ľudia----ľudia chodiaci dolu hlavou a rieky tečúce opačne ako rieky u nás! teda pokúšajúci sa radšej prevracať všetko naruby než nasledovať doktríny pravdy v ktorých neexistujú žiadne prázdne sofizmy, ale ktoré sú otvorené a ľahké a plné božej dobroty a prinášajú spasenie tým, ktorí sa nimi poslušne riadia.’

Obzvlášť poukazuje na atraktívnosť alebo božskú jednoduchosť jeho novej štvoruholníkovej teórie pretože predstavuje menej zložitý model zeme a nebeského kráľovstva. Naproti tomu sférický model predstavuje zmnoženie nebies s ktorým sa treba vysporiadať:

‘Pre tých, ktorí sa chcú za kresťanov je nutné pátrať po tom, na ktoré z tých ôsmych či deviatich nebies vzostúpil Kristus a na ktoré oni sami dúfajú vystúpiť a aký je účel zvyšných siedmich či ôsmich nebies.
V rámci sveta v súlade s pohľadom Písma, ktorý sme už načrtli, tvrdíme že boli stvorené dve miesta, jedno prispôsobené na prítomný stav jestvovania a druhé do ktorého prídeme, keď máme takú nádej, a toto miesto je lepšie ako život tu na zemi. A vy, keď ako kresťania ste držíteľmi takejto nádeje budete opýtaní v rámci zákona nutnosti aký je účel siedmich alebo ôsmich ďalších nebies.... Ale vy ďalej vŕšite argumenty úplne neuveriteľné  a máte ich také že existuje mnoho sfér a že neexistuje žiadne konečné zavŕšenie sveta, keďže nie ste schopní povedať, aká je nutnosť existencie týchto vecí. A podobným spôsobom postupujete a tvrdíte, že vody nad sférami rotujú----najsmiešnejšia myšlienka a naprostá hlúposť a vy zdokonaľujete argumenty, ktoré sú vnútorne rozporné a odporujú povahe vecí. Aká ohromná je vaša učenosť! Aká veľkolepá je vaša múdrosť! Aká veľká je vaša inteligencia! Aká obrovská je vaša nekonzistentnosť!’

V tomto momente, prepracujúc sa až k zúrivosti Kosmas prichádza k tomu, čo považujem za jednu z najostrejších replík v histórií vedy:

'Tak potom je našou odpoveďou na vaše fiktívne a falošné teórie a na závery vašich úvah, ktoré sú svojvoľné, vnutorne rozporné, nekonzistentné, odsúdené na totálny zmar a na stále prevracanie sa dokolečka dokola ešte viac než tá vaša nestála a otáčajúca sa mýtická sféra.'

Napriek Kosmasovmu vášnivému polemickému pojednaniu sa zdá, že nemal žiadny vplyv na dejiny myslenia; samozrejme si zaslúži čestnú zmienku, pretože neskorší polemici ho využili na podopretie zjavne falošného tvrdenia, že všetci (resp. väčšina) ľudí v stredoveku verilo, že zem je plochá. Kosmas je v skutočnosti jediným stredovekým európanom, ktorý bránil kozmológiu plochej zeme. Dá sa bezpečne predpokladať, že všetci vzdelaní západní európania (a všetci byzantínci, až na jedného), rovnako ako námorníci a cestovatelia, boli presvedčení, že zem je guľatá. Mýtus o predkolumbovskej plochej zemi bol vynájdený esejistom Washingtonom Irvingom v 20. rokoch 19. storočia a propagovaný výnimočne nespoľahlivým Dickinsonom Whiteom. Kosmas síce v jeho dobe dokázal byť zaujímavým a spoľahlivým sprievodcom po svete ale ním spísané zážitky z ciest sa ukázali byť obzvlášť nespoľahlivými. Aj tak však zostáva jedným z mojich veľkých hrdinov, ktorí mali odvahu so svojou nepopulárnou a vysoko špekulatívnou teóriou postaviť sa tvárou v tvár voči vysmievajúcim sa ohováračom. Mal duch vedca, ale nie vzdelanie a učenosť aby nad nimi vyhral. Ak by však bol dnes nažive, som si istý, že by láskavo pripustil, že jeho ohovárači majú pravdu; ale to len náhodou.


Citát dňa - Kryštof Kolumbus a "Plochá zem"

Vo veľmi významnej pasáži z jeho druhej knihy s názvom 'De Coeli - O nebi', Aristoteles tvrdí a uzatvára, že Zem je guľatá:

Buď je potom Zem guľatá alebo prinajmenšom je prirodzene guľou. A je teda pravdou nazývať niečo také, ktorého podstata ho určuje a ktorá mu prináleží narozdiel od toho čím je obmedzovaná a proti prirodzenosti. Dôkaz zmyslov to ďalej potvrdzuje. Ako inak by mohli zatmenia mesiaca ukazovať fázy takého tvaru, aké ich vidíme? Pretože je to tak, tvary, ktoré samotný mesiac ukazuje každý mesiac sú pravidelne rovné, vypuklé a vyduté - ale pri zatmeniach je obrys tieňa vždy kruhový: a keďže je to medzipoloha Zeme čo vytvára zatmenie, tvar línie tieňa bude vytváraný tvarom povrchu Zeme, ktorý je preto guľatý.
Rovnako to dokazujú naše pozorovania hviezd, a to nielen že Zem má tvar kruhu, ale že je to kruh s nie veľkým priemerom. Aj celkom malá zmena na juh či sever spôsobí zjavnú zmenu horizontu. Domnievam sa, že pri hviezdach, ktoré zatieňujetu existuje veľká zmena v jasnosti a ak sa pohne severne alebo južne, viditeľné hviezdy sú odlišné. Naozaj existujú hviezdy viditeľné v Egypte a v susedstve ostrova Cyprus, ktoré nie sú viditeľné v severných oblastiach; a hviezdy, ktoré sú na severe a sa nikdy nenachádzajú mimo dosahu pozorovania , v týchto oblastiach vychádzajú a zapadajú.
Všetko toto nám ukazuje nielen, že zem je vo svojom tvare kruhová, ale tiež že je to guľa nie veľkého rozmeru: pretože ináč by účinok tak nepatrnej zmeny miesta nemohol byť tak rýchlo badateľný. Preto by sme si nemali byť istý neuveriteľnosťou pohľadu tých, ktorí predpokladajú, že tu existuje spojitosť medzi Herkulovými stĺpmi a časťami okolo Indie a že na tejto ceste je jediný oceán. Ako ďalší dôkaz pre toto citujú prípad slonov, druhy zvierat vyskytujúce sa v každej z týchto extrémnych oblastí, naznačujúc že spoločná vlastnosť týchto extrémov sa dá vysvetliť pomocou ich kontinuity. Rovnako tak títo matematici ktorí sa pokúšajú vypočítať dĺžku obvodu Zeme prišli s číslom 400000 stadií. Toto naznačuje nielen že teleso Zeme je v tvare sféry, ale taktiež že ak sa porovná s hviezdami nemá veľký rozmer.

 V knihe God and reason in the Middle Ages - Boh a rozum v stredoveku, historik Edward Grant píše, že:

‘Všetci stredovekí študenti chodiaci na univerzitu to vedeli. V skutočnosti akákoľvek vzdelaná osoba v stredoveku vedela, že zem je sférická alebo má okrúhly tvar. Stredovekí komentátori Aristotelovho spisu 'O Nebi' alebo v komentároch k populárnemu traktátu z 13. storočia pod názvom ‘Pojednanie o guli' Jána z Hollywoodu (lat. Johannesa de Sacrobosco), zvyčajne obsahovali otázku v ktorej sa pýtali ‘či je celá zem guľatá’. Scholastici na túto otázku odpovedali jednoznačne: Zem je sférická alebo guľatá. Žiadny univerzitne vzdelaný človek si nikdy nemyslel, že bola plochá’

 Spis Johannesa de Sacrobosco - slov. Jána z Hollywoodu s názvom ‘Pojednanie o Guli' resp. 'Tractatus de Sphaera' o ktorom sa zmieňuje Grant, bol uverejnený v r. 1230. Táto populárna práca pojednávala o guľatej Zemi a jej mieste vo vesmíre a bola povinným čítaním študentov študujúcich na všetkých univerzitách na Západe počas ďalších štyroch storočí. Ak tí 'úbohí zaostalí stredovekí tmári' mali naozaj veriť, že Zem je plochá ako sa tvrdilo v 19. storočí, museli by ignorovať svoje vlastné učebnice. Pravdepodobne by husto opoznámkovaná kópia 'Pojednania o guli' zobrazená vpravo by bola posiata červenými nápismi scholastikov, ktoré by zneli: 'Veď to nie je pravda!' a 'Toto je heréza!'; ale silne o tom pochybujem.
A ešte stále sa na Kolumbovu objaviteľskú plavbu hľadí tak, že ako prvý objavil že svet je guľatý, aby tak vyvrátil stredoveký názor. Hlavným vinníkom toho je Washington Irving, ktorý si vymyslel imaginárnu scénu v ktorej Kolumbus obhajuje svoj spor ohľadne guľatosti zeme pred cirkevnými hodnostármi a profesormi z Univerzity v Salamanke. Vo Washingtonových predstavách bol Kolumbus ‘ako horlivý nábožensky založený človek’ zasypaný ‘citátmi z Biblie a Zákona...ako sú príklady chýb a predsudkov miešajúcich vzájomne nevzdelanosť a erudovanosť a puntičkársku bigotnosť, s ktorou sa Kolumbus potýkal’.
Pravdou je, že keď Kolumbus plánoval svoju objaviteľskú plavbu, zbieral na svoju podporu dôkazy z scholastického traktátu pod názvom ‘Predstavy o svete - Imago mundi’, ktorý napísal teológ a filozof Pierre d’ Ailly a bol jedným z najpopulárnejších tlačených kníh v druhej polovici 15. storočia, v 16. a na začiatku 17. storočia. Nielenže samotný D’Ailly v samom začiatku úvodu píše, že Zem je guľatá, ale taktiež cituje Aristotela a Averroa, ktorí uvádzajú, že  koniec obývanej zeme na východe a koniec obývanej zeme na západe sú veľmi blízko seba a medzi nimi je len malé more. D’ Ailly ako obvod zeme uvádza súčin čísel 93 1/2 kilometra krát 360 stupňov, zmeraných Alfraganom (al-Farghanim). Edward Grant píše, že v tejto knihe, ktorú  Kolumbus vlastnil a robil si v nej vlastnoručne poznámky, bolo toto meranie obvodu zapisané na okraji a bolo výrazne podčiarknuté. Toto bolo pre Kolumba dôležité pretože sa tým svet zdal oveľa menší ako bol naozaj, takže plavba zo Španielska do Indie by preplávaním malého mora mohla trvať iba niekoľko dní. V skutočnosti ak vzal do úvahy menší odhad, Kolumbus podhodnotil vzdialenosť, ktorou sa mal preplaviť do Indie a keby na tejto jeho ceste neboli Ameriky mohol by spotrebovať všetky zásoby jedla a pitnej vody.

Kolombus nielenže neobjavil to, že Zem je guľatá - čo bol vedecký konsenzus od Aristotela, napriek najlepším snahám samouka Kosmasa Indikopleustesa - získal pre svoju objaviteľskú plavbu informácie zo stredovekých zdrojov.
Ako Grant uzatvára v knihe ‘Boh a rozum - God and reason’:

Hoci sa už nejako pokročilo pri náprave hrozného historického omylu, že predstava o plochej Zemi bola v stredoveku široko prijímaná, tento omyl stále pretrváva. Pravdepodobne je to preto, ako Russell prijateľne naznačuje ‘myšlienka temného stredoveku je stále zafixovaná v povedomí verejnosti a v dôsledku toho ‘nie je žiadna karikatúra natoľko absurdná, aby nebola všeobecne prijímaná’.

Mýtus o Zemi ako plochej doske stále prekvitá!

Členom Spoločnosti pre záchranu všeliekov z 19. storočia sa dokonale uľavilo, keď ich pozovatelia v poli zbadali celkom nový výskyt mýtu o zemi ako plochej doske.:) Takýto príklad sa nachádza v novej knižke s názvom Dom múdrosti - House of Wisdom, autorom ktorej je Jonathan Lyons. Lyons má prsty v chvályhodnom projekte ktorý prináša na svetlo sveta veľké úspechy stredovekej muslimskej civilizácie. Čo je však smutné, ako mnohí z jeho spolupracovníkov tiež cíti potrebu povedať ľudkom o tých hlúpych európanoch, ktorí žili v temnom stredoveku.

Dostaneme sa k zvyčajnej zmienke o Kozmovi (máme samozrejme na mysli Kosmasa Indikopleutesa) a tým sa to elegantne obíde pomocou diskusií na tému existencie protinožcov a o Tomášovi Akvinskom, hľadajúcim odpoveď na otázku, koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly.
Ale najlepšou časťou Lyonsovho populárneho výkladu je veľkolepý kúsok dolovania citátov z diela Izidora zo Sevily Etymológie - Etymologiae. Lyons v tomto prípade nie je dostatočne vzdelaný (v klasickom zmysle tohto slova, keďže nerozumie latinskému textu) ale zjavne si tiež neuvedomuje, že etymológia je náukou o pôvode slov. Cituje anglický preklad Izidora o pôvode slova 'orbis'. 'Orbis terra' je rímske slovné spojenie, ktoré približne znamená 'prstenec sveta'. Vzťahuje sa na fakt, že rimania si mysleli, že obývateľný je iba pás medzi arktickými a tropickými oblasťami. Izidor, nie nerozumne sa na toto odvoláva ako na disk a preto nevinne začína s vymenovávaním kontinentov ktoré sa nachádzajú v neobývanom svete. V latinčine si príslušnú pasáž môžete prečítať tu.

Lyons túto pasáž cituje ako dôkaz, že Izidor uvažoval o zemi ako o disku! V ďalšom sám seba ešte prekonáva a pomenuje celú kapitolu svojej knihy po tejto mylnej predstave. V poriadku, nie je to ľahká pointa, ale vedci už napísali pomocné články pre amatérov ako je Lyons aby im pomohli sa v tom zorientovať (napr. na s. 274, článku Wesleyho Stevensa s názvom "Predstava Zeme v Izidorovom diele "De Natura Rerum" - The Figure of the Earth in Isidore's "De Natura Rerum", časopis ISIS 71:2 (1980)). Taktiež by si mohol všimnúť, že Izidor definuje 'terra' oddelene od slova 'orbis'. Tieto pojmy nie sú identické.
Ale toto všetko je veľmi trúfalé. Mali by sme preto Lyonsovi zablahoželať k jeho odvážnym snahám vzdorovať všetkým dostupným dôkazom a tým pádom neustále udržiavať v povedomí širokej verejnosti mýtus o Zemi ako plochej doske.


(Pokračovanie...)