utorok 18. októbra 2011

Generál George Scovell (1774-1861)


George Scovell bol hlavným kryptoanalytikom vojvodu z Wellingtonu. Počas vojny na Pyrenejskom poloostrove v rokoch 1808 až 1814 vyvinul systém vojenskej komunikácie a zberu spravodajských informácií pre Britov ktorý bol založený na zachycovaní francúzskych listov a depeší prúdiacich z a na bojové pole a lúštení ich šifrovacích systémov.

Generál George Scovell (1774-1861)
Vojny, ktoré nasledovali po Veľkej Francúzskej revolúcii a nástupe Napoleóna Bonaparteho ohlásili novú epochu intríg a krviprelievania. Väčšina Európy podľahla pod náporom Napoleónovej Grand Armée. V r. 1808 Napoleón obrátil svoju pozornosť na Portugalsko a Španielsko okupovaním Lisabonu a Madridu a nastrčením svojho brata Jozefa na španielsky trón. Portugalci a Španieli odolávali a požiadali Britov o pomoc. Prvé britské vojenské sily vstúpili na Portugalskú pôdu v lete roku 1808. Počas nasledujúcich šiestich rokov Španieli a Portugalci bojovali spolu s britskou armádou a viedli guerillovú vojnu s okupantskými francúzskymi jednotkami.

George Scovell bol hlavným kryptoanalytikom vojvodu z Wellingtonu. Počas vojny na Pyrenejskom poloostrove v rokoch 1808 až 1814 vyvinul systém vojenskej komunikácie a zberu spravodajských informácií pre Britov ktorý bol založený na zachycovaní francúzskych listov a depeší prúdiacich z a na bojové pole a lúštení ich šifrovacích systémov.


Vojny, ktoré nasledovali po Veľkej Francúzskej revolúcii a nástupe Napoleóna Bonaparteho ohlásili novú epochu intríg a krviprelievania. Väčšina Európy podľahla pod náporom Napoleónovej Grand Armée. V r. 1808 Napoleón obrátil svoju pozornosť na Portugalsko a Španielsko okupovaním Lisabonu a Madridu a nastrčením svojho brata Jozefa na španielsky trón. Portugalci a Španieli odolávali a požiadali Britov o pomoc. Prvé britské vojenské sily vstúpili na Portugalskú pôdu v lete roku 1808. Počas nasledujúcich šiestich rokov Španieli a Portugalci bojovali spolu s britskou armádou a viedli guerillovú vojnu s  francúzskymi okupačnými jednotkami.

V britských víťazstvách pri Oporto (1809), Salamanca (1812) a Vittoria (1813) pod Wellingtonovým velením hralo nesmierne dôležitú úlohu lúštenie vojenských depeší a zber spravodajských informácií a Scovell v nich zohral kľúčovú úlohu.


George Scovell slúžil ako dôstojník v spravodajskej jednotke Hlavného veliteľa oddelenia pre zásobovanie a proviant. Ako nadaný lingvista bol poverený vedením zmiešanej skupiny španielskych, portugalských, talianských, švajčiarskych a írskych vojakov a dezertérov najatých kvôli ich znalostiam miestnych pomerov a jazykových schopnostiam a nazývali sa armádni špehovia. Začali s vývojom systému zachycovania a lúštenia šifrovaných francúzskych depeší.

Veľká Parížska šifra

Francúzska tajná komunikácia v r. 1811 bola šifrovaná jednoduchými systémami známymi pod názvom petits chiffres (Malé šifry). Tieto boli navrhnuté pre zápis a šifrovanie v chvate na bojisku a boli to vo všeobecnosti krátke zápisky inštrukcií alebo rozkazov, založené na 50 číselných kódoch. Na jar roku 1811 začali zostavovať listy s pomocou oveľa robustnejšej šifry založenej na kombinácií 150 kódových čísel, známej pod názvom Kód portugalskej armády. George Scovell ju rozlúštil za dva dni. Na konci r.1811 boli poslané z Paríža všetkým vojenským veliteľom nové šifrovacie tabuľky za účelom uviesť do zmätku nepriateľa pomocou pridávania bezvýznamných čísel na koniec listov (kryptoanalytici sa často snažia najprv odhaliť koniec listu hľadaním štandardných fráz ktorými sa obvykle ukončuje formálna korešpondencia).
Veľká Parížska šifra,
okolo r. 1812


V nasledujúcom roku Scovell študoval zachytené dokumenty. Za pomoci listov, ktoré obsahovali slová a frázy v otvorenom tvare, takže význam zašifrovaných častí sa dal odvodiť z kontextu dospel k značnému pokroku . Informácie o pohyboch jednotiek zhromaždené Scovellovými armádnymi špehmi boli taktiež veľmi dôležité pri tvorení učených odhadov o identite osoby alebo miesta zmienených v šifrovaných listoch, odhaliac tak ďalší kúsok hádanky.

Keď v decembri 1812 bol zachytený list Jozefa adresovaný Napoleónovi  Scovell rozlúštil podstatnú časť kódu aby tak získal veľkú čast z Jozefovho podrobného popisu francúzskych operácií a plánov. Táto informácia dovolila Wellingtonovi sa pripraviť na rozhodujúcu bitku o ovládnutie Španielska (Vittoria), ktorá sa odohrala dňa 21. júna 1813. V túto noc britské sily zaistili osobné kočiare Jozefa Bonaparta a objavili jeho kópiu tabuľky Veľkej Parížskej šifry. Šifra bola rozlúštená.

"Umenie lúštenia"
Úryvok z knihy ‘Cryptographia, or 
The Art of Decyphering’, 
okolo r.1811


V r. 1811 získal Scovell knihu s názvom: ‘Cryptographia, or The Art of Decyphering’ - slov. Kryptografia alebo umenie lúštenia, ktorej autorom bol David Arnold Conradus. Obsahuje súbor pravidiel a princípov pre vytváranie a lúštenie kódov a šifier. Taktiež poskytuje vzorové riešenia a inštrukcie ako postupovať pri lúštení šifier v anglickom, nemeckom, holandskom, latinskom, francúzskom a talianskom jazyku.

Scovell experimentoval s rozličnými šifrovacími metódami založenými na princípoch popísaných v ‘Cryptographia‘. Navrhol metódu, ktorá zabezpečila aby briti mali spoločnú šifru na ochranu svojich depeší tak, že sa posielali kópie rovnakého slovníka na každé veliteľstvo. Pomocou jeho systému kódové slovo 56C2 upriamilo čitateľa na stránku 56, stĺpec C a druhé slovo zdola. Tento kód, hoci jednoduchý, bol odolným a relatívne úspešným.

Príklad šifry

Toto je jedna z mnohých šifier, ktoré George Scovel rozlúštil. Ak už raz doručil rozlúštené verzie listov vojvodovi z Wellingtonu zjavne si mohol dovoliť nechať si väčšinu z pôvodných šifrovaných listov, ktoré sa zachovali spolu s jeho vlastnými výpočtami v dokumentoch uchovávaných v britskom Public Record Office.

Príklad šifry zo zachovaných dokumentov
generála Scovella,  v rokoch 1808-1814


Preložené z anglického článku o Generálovi Georgovi Scovellovi (1774-1861), uverejnenom na webstránke britského Národného archívu. Portrét G. Scovella - Wikipedia.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára